Brodské s okolím sa dostalo začiatkom 14. storočia pod moc Matúša Čáka Trenčianského.
R. 1530 mal v zálohe Brodské Lichenstein a obec mala 9 platiacich port, 1 richtársku,1 pastietsku, 1 chudobnú, spolu 12.
R. 1530 patrí už Brodské Coborovcom a má 6 port, 1 richtársku, 4 nové domy a 1 pastiersku, spolu 14.
R. 1535 má 10 port, 6 želiarov, 2 nové domy, 2 pastierské porty, 5 opustených, spolu 25. Porta (brána), základná daňová jednotka, bola vymedzená stavovským snemom, čl. 62/1610.Tvorili ju 4 sedliacké domy alebo 12 želiarských domov (Magyarország történeti kronologiája, 1983,438).
Spolumajiteľmi šaštínskeho panstva boli Bakičovci a Révayovci. Pri deľbe majetku bolo mýto v Brodskom v spoločnom užívaní. Spomína sa aj panský mlyn. Roku 1558 si privlastnili Coborovci jazerá na území Brodského. Bakičovci dostali donáciu na časť usadlostí a mýta v Brodskom. Roku 1559 žalovali Bakičovci Coborovcov, že zabrali ich čiastku mýta v Brodskom. (Šátek II, 375.) V roku 1604 sa v brodčianskom majeri chovalo 339 oviec a kôz a 155 mladých zvierat.
V Brodskom bola tridsiatková stanic. Podľa tridsiatkového registra r. 1664 vyviezli z Brodského 1 koňa, 18 bravov, 6 a 1/2 súdkov medu, plátno v cene 2 zlatých a 8 odevov z hrubého súkna. (Viestová, 31)
Od roku 1647 viedlo Brodské matriky. V matrikách sa uvádzali aj obyvatelia Kútov, boli aj v Brodskom pochovávaní. Roku 1707 nepochovávalo ani Brodské, ani Kúty, bol za vojen poškodený kostol.
Kostol mal z toho úžitok, lebo kútski mlynári platili kostolu za užívanie vody po 1 libre vosku na sviečky.
Za fakle pri pohreboch platili občania Kútov 2 groše, Brodčania len 1 groš.
Brodčianski rybári darovali darovali kostolu r. 1697 jednu zástavu ku cti apoštolov rybárov Ondreja a Šimona. Roku 1717 obec Brodské a prifarená obec Kúty darovali kostolu striebornú lampu. Tie isté obce žalovali r. 1771 šaštínske panstvo, že im vzalo štepnicu a lúky. Od r. 1682 do r. 1770 bolo v Brodskom a v susedných obciach usadené cisárske vojsko, ktoré tu malo vhodné zhromaždisko proti Turkom. Brodské malo od roku 1720 právo trhov. Roku 1787 tu bolo 749 obyvateľov a 107 domov a r. 1828 1082 obyvateľov a 158 domov. Roku 1749 predal Jozef Cobor holíčsko-šaštínské panstvo cisárskej rodine, Františkovi Lotrinskému, za 350 tisíc zlatých, a tak sa dostalo aj Brodské k cisársko-kráľovským majetkom.
O hmotnej úrovni obyvateľov sa dozvedámee aj z testamentov. Michal Hačunda r. 1731 porúča role, lúky, kravičku, roľu na omše a dve zlatky Pánom Patrom Frantisskanom do Skalice. Bohatší bol majiteľ testamentu z toho istého roku. Porúča dom, stodolu, voz, pluha a brány, voly, kone, role, lúky , 2 kravy a 2 jalovice, teľa a duchny. Beta po neboštíkovi Jánovi Hnátovičovi zanecháva dom, stodolu, 4 voly, 2 vozy, pluhy a brány, 2 kravy, ošípané, 3 telce, jedno z nich na pohreb, novú staršiu truhlu, šaty (perové biele), riad v dome i v komore a vo dvoroch, olejové klady, orné a sečné živnosti, rúbanicu, roľu, seno, obylie, konope, a iné veci.
Vdova po Jánovi Hojsíkovi uvádza v testamente z roku 1791 dom a stodolu, rúbanicu v Rokycú, lúky v túni za Kubovým jazerom, štepnicu Za Velešom, 45 zlatých peňazí, dojnú kravu, pár volov, voz, pluh a bránu, ošípané, obylie, konope, seno, šaty, všetky veci v dome, teliatko.
V Brodskom sa chovali aj ovce. R. 1743 sa uvádza, že ovce chovali 17 obyvatelia, mali 280 oviec dojných, 217 jalových a 264 jahniat.
Na rohu brodčianského cintorína bol kameň, nájdený v lese za Velešom, s vyrytým rokom 1754 a písmenami RH (Regnum Hungariae – Kráľovstvo uhorské), ktorý je dokladom, že v uvedenom roku sa označovali hranice Uhorska.
Zachoval sa tlačený Urbár osady Brodczka z roku 1769, ktorý obsahuje súpis povinností poddaných voči pánovi. Povinnosti zamerané na miestne pomery sú pripisované perom. Bola to celodenná práca raz do týždňa aj s dobytkom a náradím, v čase žatvy a vyberačky dva dni. Kto nemal poľa, musel odrobiť do roka 18 dní pešiu robotu. Každý majiteľ domu musel ročne platiť jeden zlatý. Kto mal pozemky, bol povinný dávať, svojmu zemepánovi ročne dve kurčatá, dva kapúny , dvadsať vajec a jednu holbu topeného masla, spoločne za 30 gruntov jedno teľa. Keď niekto nedodrží tieto a ešte iné povinnosti, vtedy vytatým dvanást palycz nech je trestany. Palicovanie sa dialo na dereši na obecnom dome.
Jeden zo starších zápisov je z roku 1777. Oznamuje sa v ňom, že roku 1762 za richtára Jána Hladíka sa začala stavať veža a inšpektor Martinkovič požičal na ňu 1500 florénov (zlatých)
V archíve šaštínskeho panstva sa zachoval zápis o príjmoch a výdajoch pod názvom Lajster Na Všelijaký Príjem a Vidan Penez obecnich za Richtára Antonius Palkovicza Osady Broczko, 1787.Medzi príjmanňmi sa uvádza za árendu obecného šenku,obecného domu, za predané obecné seno, medzi výdavkami sú uvedené papier a černidlo, na vojakov, za železo na folglhún (krompáč), hrobárovi za rýľ, od vezenia dreva do Holíča, za vápno na okno na obecný dom a do školy, za formanku do Ostrihoma , Martinovi Hlavenkovi za chovanie cigánskeho dieťaťa a iné výdavky.