Jozef Trubiroha
O remeslách za Uhorska máme málo údajov. V kronike sa spomína roku 1786 povrazník Venceslav Vtačovský, zrejme prisťahovalec. A. Špiesz uvádza, že z Brodského bol r. 1723 čižmár J. Sedláček (Remeslo na Slovensku v 18. stor., 1966).
Po prevrate sú už bohatšie správy v spomienkach Jozefa Trubirohu–Zúbka, vyučeného murára. Remeslníci sa učili aj vo Viedni a za Moravou. Za krajčíra sa vyučil začiatkom nášho storočia vo Viedni Ján Dujsík–Jakubina a Augustín Riška, neskorší richtár. U Dujsíka sa učil jeho syn Teofil a Jozef Knap. Krajčírskymi majstrami boli Michal Vajají, Ignác Čulen-Okál, ich učňami boli Ferdinand Burský-Búran. Ján Trubiroha-Šňúra Milan Čulen-Bažant, inde sa vyučili Alojz Hladík-Jotka. Anton Dujsíková -Budlák. Ženské šaty šili Antónia Dujsíková, Mária Hnátová-Sedlákova a iné.
Obuvnícke práce vykonávali Ján Vlk, Ján Bartal, Anton Gulíšek, Jozef Čulen, Ondrej Stachovič-Mačuda, Ferdinand Trubiroha-Plajzek, František Hladík, Rafael Čulen-Kadét, ktorý sa vysťahoval. Jozef Valúšek sa vyučil v Hodoníne, ale neskôr remeslo nevykonával. Opravárske práce robili aj nevyučení „obuvníci“.
Ako kováči sa usadili v Brodskom Ján Chovanec a Jozef Zlámal. U nich sa vyučili Ferdinand Kováč-Gavariu, Ferdinand Palkovič-Zizala, Teofil Trubiroha-Plajzek, Alojz Chovanec. Kováčom bol aj Palkovič-Humeník Jozef Dujmovič-Obúda a Bohumil Mráz-Miháliček sa vyučili u F. Palkoviča. Samo Dujsík-Magala bol učňom u Dujmoviča.
Z kolárov bol známy bol známy majster Jozef Palkovič-Humeník, chýreční bol Bartalovci Spomína sa praotec Bartal, ktorý urobil drevený „automobil“ na pohon a cestoval s ním až do Budapešti a späť. Kolári vyrábali kolesá, súčiastky voza a poľnohospodárske náradie. Lúkote na voz tesali Michal Hlavenka a Matej Prušanský-Linča. Chodili na miesta, kde v zime robili drevorubači.
Boli aj stolári. Vyrábali okná, dvere, brány a iné. Najviac bolo murárov. Pred prevratom boli v Brodskom majstri Martin Dermek, Vendelín Dermek a Ondrej Hladík-Zongor. Ďalšia generácia bola Damián a Róbert Dermek, Ignác Fajták a Ján Trubiroha-Zúbek, u Hladíka sa vyučili Ferdinand Ševčovič-Zizala, Anton Trubiroha-Malík a Štefan Hladík-Zongor, u Damiána Dermeka Leopold Pavlík-Pozorka, Štefan Neoveský-Dudaňa, Kliment Dermek, Ignác Čulen-Guráš a Anton Šamánek, ktorý padol v 2. vojne na fronte. Ďalší murári boli Štefan Trubiroha-Zúbek, Kliment Trubiroha-Šňúra, Vendelín Mráz a Antonín Šamánek, ktorý bol na stavbe železnice a do Brodského sa priženil. Prv, než bol betón, do základov sa nedávalo nič, predtým do hlinených domov sa kládol kameň z hradiska za Velešom.
Na murárov nadväzovali tesári. Tesárom bol Štefan Valúšek, Marek Čulen-Rapák, ktorý však dlho remeslo nevykonával, J. Hačunda-Janenka, František Fošun, ktorý sa priženil do Brodského.
Zámočníci vyrábali železné okná na hospodárske stavby, plechy na pečenie, sporáky. Prvú dielňu mal Štefan Čulen-Štefa, ktorý odišiel do Ameriky. Uňho sa vyučil Leopold Jakubec-Horák, Štefan Jakubec-Kaménak a Štefan Kubovič-Klimoš, v Břeclavi sa učil Štefan Antálek-Chocholuša, ktorý odišiel do Anglicka ako letec, a Kliment Neoveský-Sobola.
Keď sa rozšírila elektrina, vzniklo nové remeslo, elektrotechnik. Elektrikár bol Anton Lánik, Štefan Valúšek a Vít Hladík. Za opravára šijacích strojov a bicyklov sa v Břeclavi vyučili Ferdinand Uher a Ján Hačunda-Kajláš. Vodoinštalatér a kúrenár bol Jozef Vymyslický. Štefan Hladík-Jotka bol sedlárom a čalúnnikom. Fotografistami boli Anton Valúšek-Antolka a Štefan Hnát-Janček, predtým pracoval v Interhelpe, Trubiroha-Plajzek a Hyacint, Suchovský-Jácin, prvá kaderníčka bola Milka Makuderová.(Trubiroha–Zúbek, Brodčan, 1993 ,máj).