Meno Brodské sa v starých písomnostiach vyskytuje v podobe Barachka, Baraska, Brotzka, Prozka, Proczka, Protzga, Broczsko, Brotzko, Brozko, Brocko, Brodsko, od r. 1913 po maďarsky Gázlós.
Istý čas v 11.st storočí bolo Brodské, ktoré sa nachádzalo v pohraničnom páse od Moravy po Malé Karpaty, celkom vyľudnené. Predpokladá sa, že v tom čase boli usadení v susedných obciach cudzí strážcovia, Sikuli, Plavci-Polovci, Kozari.
V tvŕdzi za Velešom žili aj v 11. storočí ľudia, ktorí používali (veľkomoravskú) keramiku. Podľa vykopaných úlomkov tak usudzuje prof. B. Novotný z Filozofickej fakulty UK v Bratislave. J. N. Pavelka, farár v Dojči, píše, že v Brodskom, Dojči a Petrovej Vsi sa ešte v 12. storočí konali slovanské bohoslužby, a preto tamojších obyvateľov nazývali pohania.
Brodské bolo na dôležitej Břeclavskej ceste, ktorá viedla z Břeclavi cez obec do šaštína.
Fara a kostol sa spomínajú už roku 1163. Brodčianský farár podliehal od r. 1397 arcidiakonovi v Šaštíne.
Prvá písonmná správa o Brodskom je v listine z 29. septembra 1317. Vtedy kráľ Karol vrátil Abrahámovi Rufusovi hrad Branč.
Podľa J. N. Pavelku r.1273 bola bitka medzi Přemyslom Otakarom II. a uhorským vojskom, v ktorej vyhral český kráľ, v Hadmáši pri Brodskom.