Na utváranie celkovej spoločenskej atmosféry starého Brodského a na život Brodčanov mali vplyv aj ľudia, ktorí sa v obci usadili, alebo ktorí do obce prichádzali len občas. Brodčania neboli izolovaní od vonkajšieho sveta, naopak, častými návštevami cudzích ľudí boli spojení nielen so susednými obcami, ale aj so vzdialenejším svetom. Jedni prespolani prichádzali do dediny, aby si niečo odniesli alebo čosi tu získali, iní zasa niečo priniesli alebo priviezli. Predstavíme tu obraz Brodského v období štyroch desaťročí nášho storočia, najmä tretieho a štvrtého, ktoré dnešná generácia osemdesiatnikov prežívala.Natrvalo sa v obci usadili ženy, ktoré sa do Brodského privydali, ako aj muži, ktorí sa sem priženili. Niektorí ľudia cez Brodské iba prechádzali. Boli to povozy, ktoré smerovali na prievoz a na Moravu, ale aj rakúski a moravskí pútnici, ktorí prechádzali cez dedinu na púť do Šaštína. Deti ich volali Nemci: „Idú Nemci.” Smolinčania k nám prichádzali s vozmi na lúky po seno.
Občasnými návštevníkmi obce boli ľudia z blízkych, niekedy aj vzdialenejších dedín, ktorých postihlo nejaké nešťastie, nehoda, ako boli pohorelci a iní. Častejšie chodili zo susedných dedín žobráci a cigáni žobrať, najviac na hody. Na prútky chodili do Brodského košinári z Kútov. Z Brna prichádzali rybári. Keď išli s udicami a batohmi z vlaku, na ulici deti na nich kričali: „Pane Brňák, dajte nám šesták.“ Rybár siahol veľkodušne do vrecka a hodil na zem za hrsť desaťhaliernikov a deti sa v prachu ulice uchýtali o šestáky.
Niektorí cudzí návštevníci oznamovali svoj príchod nejakým krikom. Handrár sedel na voze s jedným koňom a kričal: „Handry, košky, staré železo.“ Ženy mu z domov znášali odpadové suroviny a dostali od handričkára nejaký hrnček, šálku alebo misku. Vykupovači kožiek najčastejšie kričali: „Kolky, kožky.“ Niektorí už vedeli, kto chytá vydry, ondatry, kto chová králiky alebo kto je pytliakom a má na predaj kožky, tak išli po dvoroch ich známych dodávateľov.
Ešte začiatkom prvej republiky chodili po Brodskom tzv. kveštári. Boli to žobraví mnísi, františkánski frátri, ktorí pýtali milodary, najčastejšie potraviny pre svoj kláštor.
Mäsiari z Břeclavi alebo odinakiaľ prichádzali kupovať prasce, teľce, vyradené kravy, niektorí priekupníci aj dojné kravy. V čase hospodárskej krízy sa čoraz častejšie v obci objavovali mladí nezamestnaní ľudia, ktorých nazývali vandráci. Richtári ich posielali k takým roľníkom, ktorí im poskytli niekde na povale v sene nocľah, dali im večeru a raňajky a potom vandrovníci odišli zase ďalej.
Do Brodského prichádzali cudzí návštevníci aj so vznešenejšími cieľmi. Janko Blaho rád chodil do hostinca k Albínovi Mikulovi, kde si zapisoval ľudové piesne. Chodil sem aj známy muzikant Samko Dudík. Národopisci, napr. Mjartan v Brodskom skúmal tradičné rybárstvo, jazykovedec Václav Vážny tu skúmal miestne nárečie, botanik z Moravy zbieral a určoval špeciálne rastliny Pomoravia, profesorka z Brna chodila po stopách spisovateľa Jaroslava Haška a dozvedala sa o jeho návštevách Brodského u Čulenovcov.
Viackrát do roka sa vracali do Brodského podomoví obchodníci, remeselníci a ľudia, ktorí poskytovali občanom nejaké služby. Sklenári kričali: „Okna robit, okna“. Drotári zase: „Drótovat, flekovat…“. Keď prišiel oknar alebo dratar okolo poludnia, dostal obed, keď opravoval hrnce alebo okná navečer, dostal večeru a nocľah. Zvyčajne však mal každý už svojich známych priaznivcov, ktorí mu ochotne poskytli strechu nad hlavou.
Opravári dáždnikov a brusiči nožov po ulici kričali: „Nože nabrúsit, britvy, parazóle spraviť“. Ľudia im z domov vynášali, čo potrebovali opraviť a nabrúsiť. Moravskí miškári zvonili alebo kričali: „Miškovat, miškovat“. Kto potreboval vykastrovať (vymiškovat) prasce alebo teľa-býčka, vyšiel na ulicu a zavolal miškára do maštale. K novostavbám alebo poškodeným strechám prichádzali cudzí pokrývači (škridličári). Kominári chodievali z Holíča po domoch aspoň raz-dva razy do roka, aby povymetali komíny.
Podomoví obchodníci chodili s nejakými látkami na šaty, dreveným riadom (varechami), lacný Jožko alebo bosňák s krošňou na pleciach pred sebou ponúkal drogistický tovar slovami „lacno, lacno“ a podľa toho dostal aj meno. Občas prišli aj zeleninárky zo Zohoru alebo odinakiaľ iní podomoví obchodníci. Ovocie privážali na vozoch horňáci. Kričali: „Jabúček, kúpte si jabúček“. Alebo: ”” podľa toho, čo predávali. Vápenníci na vozoch kričali: „Vápno si kúpte, vápno“.
Nepríjemnejšie návštevy boli exekútori, ktorí prišli násilne vymáhať dane, niekedy aj chudobným zadlžencom niečo na licitácii odpredávali. Inšpekcie do školy, vizitácie na faru, misionári do kostola, politickí agitátori za ľudovú stranu (Hlinka), agrárnu stranu, komunistickú stranu, cudzí kňazi na výpomoc pri cirkevných oslavách a slávnostiach alebo na zastupovanie, hasiči, to boli občasné návštevy so špeciálnym poslaním. Častejšie chodili do Brodského lekár a zverolekár, nie však ku každému potrebnému prípadu, iba k najnutnejším.
Pravidelne na hody prichádzali kolotočári s lingišpírom, neskôr menovaným kolotočom a čajami (hojdačky v podobe člnu) a strelnicou. Chodievali aj predavači cukrovej vaty, zmrzlinári alebo predavači sladkostí.
Na dlhšie, niekedy i natrvalo sa v Brodskom usadili niektorí remeselníci,potom žandári, financi, no najmä kňa/.i, učitelia, notári, zamestnanci pošty, polesia (jágarne), z cudzích národností sa v obci pred tristo rokmi usadili habáni, potom cigáni, židia a nemecká rodina Mayerovcov. Z rakúskeho sirotinca sa k nám dostali siroty (Oklačka). Niektoré rody vymierali, iné, nové, zásluhou prisťahovalcov vznikali. Tak sa menila aj štruktúra mien v matrike. (Palkovič, Brodčan, 1991, okt.)