Brodské udržiavalo neustály styk so susednými i vzdialenejšími obcami a mestami. Odchody mali prechodný i trvalý ráz.
Trvalý odchod podmieňovali manželské zväzky s partnermi zo susedných, zriedka i vzdialenejších obcí na Slovensku, Morave i v Rakúsku. S vyhliadkami na lepší život odišlo mnoho ľudí za prácou do Spojených štátov, Kanady, Argentíny, menej do Európy, najmä do Francúzska. Pred prvou vojnou vycestovalo asi 700 ľudí. Aj dočasný odchod bol motivovaný existenčnými dôvodmi. Mládež slúžila u majetnejších roľníkov a horárov na Morave a v Rakúsku, mladé manželské páry odchádzali ako sezónni robotníci do Rakúska a na Moravu a ako výžinkári k Trnave a inde, niektorí chodili ručne mlátiť na Moravu. Celoročne pracovali na majetkoch v Adamove, Cuníne, v Kopčanoch alebo v Zámoraví. Sezónny charakter mala práca v cukrovare v Cahnove v Rakúsku a v pivovare v Břeclavi. Za prácou chodili drevorubači až k Luhačoviciam, drevo vozili na pílu do Holíča. Pytliaci sa dostali za kožušinovou zverou až k Holíču, Skalici a Hodonínu.
Za prácou mimo našej obce cestovali denne vlakom, niekdy aj na viac dní železničiari na bicykli, robotníci pri nafte (olejári) v Gbeloch a na Morave, neskôr aj inde, ale aj do iných robotníckych a remeselníckych, neskôr úradníckych, pedagogických, zdravotníckych a ďalších zamestnaní od Kútov po Bratislavu, do Skalice, Senice, Břeclavi a do Hodonína, zriedka aj inde. Ojedinelé sa naši olejári (Štefan Štvrtecký-Štefaňula s bratom Ignácom) dostali až do Albánie. Robotníci odchádzali za prácou na týždeň aj do vzdialenejších oblastí republiky.
Roľníci vozili svoje obilie do mlynov v Gbeloch, Kútoch, Strážach i v Lanžhote, koniari svoje kobyly vodili pripúšťať k žrebcom do Moravskej Novej Vsi alebo v Štefanove.
Čulé boli obchodné styky. Pešo i na vozoch sa chodilo na jarmok do Kútov, Šaštína, na vozoch i vlakom na jarmok i na trh do Břeclavi, kde nosili ženy (mléčkárky) denne nose mlieka a mliečnych výrobkov, v lete koniari vozili predávať zemiaky, ženy i muži ryby, kvety (konvalinky), huby, metly, koše, ba i drevo na kúrenie. V Kútoch a Šaštíne predávali nazbierané liečivé zeliny.
Pašeráci tajne prekračovali hranice, v rakúskom Ranšpurku nakúpili balíky sacharínu a potom kapky ich ženy predávali na okolitých dedinách až po Trnavu a Myjavu.
Do mesta, najviac do Bŕeclavi chodili Brodčania nielen do obchodov a na trh, ale aj k niektorým špeciálnym remeselníkom, ako boli kamenár, fotografista, frizérka, krajčírka. Museli chodiť aj za lekárom do Jánov (Moravský Ján) alebo Kútov, za zverolekárom do Lanžhota. Svojich chorých vozili do nemocnice vo Valticiach, neskôr v Skalici.
Aj Viedeň bola cieľom našich obchodníkov, menej robotníkov, ale aj niektorých učňov, ako boli krajčíri a iní. Po susedných dedinách Brodčianky kupovali mladé húsence, niekedy aj prasce na chov. Do okolia chodili stavať naši murári. Športové zápasy hrávali so susednými dedinami tu i za Moravou a v Ranšpurku, do oblastí, kam chodievali hrávať aj naši dychoví muzikanti. V čase rozkvetu nášho divadla chodili brodčianski ochotníci s najlepšími svojimi hrami aj do okolia, na dediny i do Břeclavi.
Občianske povinnosti usmerňovali kroky našich predkov na cesty za vojenskou službou. Naši starí otcovia sa zúčastnili bojov o Bosnu a Hercegovinu, viacerí spomínavajú boje na Piave v Taliansku počas prvej svetovej vojny, veľa ich bojovalo aj na iných frontoch v prvej i druhej svetovej vojne, jednotlivci aj inde (v Španielsku). Na odvody chodili do Holíča a Skalice, na voľby do Skalice, na okresný úrad a súd tiež do Skalice, predtým na sédriu až do Nitry.
Do škôl dochádzali vlakom do Skalice, Malaciek, Veľkých Levár, Gbelov, Šaštína, Břeclavi, zriedka až do Bratislavy. Učni odchádzali do učenia do rôznych okolitých i vzdialenejších miest, prv niektorí aj do Viedne.
Náboženské ciele sledovali púte menších skupín, ale aj hromadné púte do Šaštína, Mariatálu (dnes Marianka), na Moravu do Zarošíc, na Velehrad, Hostýn, Svätý Kopeček, ba i do zahraničia, do Mariazellu, Vamberíc a ojedinelé aj inde. Radi chodievali do okolia na primície.
Za kultúrou a rozptýlením si zacestovali mladí Brodčania do Kútov a Břeclavi do kina, prípadne na iné kultúrne a spoločenské podujatia, na hody do Kútov a Lanžhota, zriedka aj inde.
Krátke i dlhšie pobyty mimo Brodského, najmä v mestách na Slovensku, Morave a v Rakúsku prispievali k zmenám v spôsobe myslenia a k zvyšovaniu hmotnej i kultúrnej úrovne našej pohraničnej obce. (Palkovič, Brodčan, 1991, december.)