Tradičné ľudové odievanie
Kroj, ktorý sa nosil v Brodskom, patrí k tomu typu, ktorý bol rozšírený v oblasti obcí Kúty a Gbely. Po prevrate sa už starý kroj obmedzil iba na sviatočné príležitosti a pri divadlách.
Ženský kroj bol rozmanitejší, pestrejší ako mužský. Naspodu sa nosil doma ušitý rubač. Mal dve časti, horná (oplečí) na pleciach, spodná časť, od pása dole, sa volala podouek. Na rubač sa obliekali rukávce, ktoré sa nosili po celý rok. Neboli zdobené, šili sa z pergálu, šifónového alebo bavlneného plátna, na sviatok z jemného plátna vapéru. Okolo krku mali stojačik ozdobený bielym štrajkom, podobne ako okraj rukávov. Družičky na svadbe mali okolo krku zdvojený kanírek, rukávy rozšírené volánikom.
Na rukávce si ženy navliekali pruclek alebo lajbl. Pruclek bol krátky, po pás, bez rukávov, tesne obopínal prsia, vpredu sa šnuroval. Lajbl bol podobný, ale dlhší, po sukne a zapínal sa na drobné gombíky (vrcky). Naspodu mal sošky, ozdobené po okrajoch zúbkami alebo čipkami.
Na sviatok sa dávala na chrbát trojuhlastá šatka z bieleho tylu, nazvaná pouovička. Vpredu sa prekrížila a na chrbte uviazala. Bola vyšívaná kvetmi, listami a polooblúčikmi.
Keď bolo chladnejšie, na rukávce sa obliekali geletky. Boli priliehavé, po pás, naspodu naskladané, po bokoch jednoradového zapínania ozdobené zámikmi, hore mali stojačik. Na rukávoch hore boli sošky.
Ako geletky boli šité neskoršie gaže. Spodok nemali skladaný, ale olemovaný pásikom (štrajkom) z plátna alebo z kúpených čipiek. V zime boli barchanové, neskôr štojové, inak na jar a jeseň cverenné modré, sviatočné boli šité z pásikového sejíru s bielym podkladom vzorovaným do pásikov.
Kacabaje siahali po pás. Boli zo súkna, podšité. Dolný okraj bol olemovaný pásom, vzadu boli sošky. Vpredu bol väčší výstrih, golier bol olemovaný. Rukávy sa zužovali, na okraji boli zdobené točenou šnúrkou. Zapínanie bolo dvojradové, gombíky obtiahnuté látkou. Golier bol lemovaný ozdobou ako okraj rukávov. Druhé kacabaje sa šili z jemnejších, ale vlnených materiálov ako moldon popelín, stoj. Rukávy boli menej nazberané, dolný okraj lemovaný čipkou, sošky boli trocha dlhšie. Okolo krku mali stojačik. niekedy bol na ňom malý kanírek.
Gaže postupne nahradili kazétle, boli im podobné. Napredu boli ozdobené na každej strane radom gombíkov a troma zámikmi. Zámiky boli aj vzadu. Boli ozdobené na dolnom okraji čipkou vo farbe látky. Okolo krku stojačik. Zhotovovali sa z vlnených látok. Nosili sa zo začiatku len na sviatky.
Neskôr sa nosili voľnejšie blúzky (plúsky), ktoré sa šili po pás. Ku gaži si dávali dievčatá na krk v nedeľu a na sviatky škrobený krézl, ktorý sa v zaduj zapínal na gombík, starší typ na háčik (haklík). Krézle boli prevažne bielej Šili si ich ženy samy.
Na rubáč sa obliekali spodné sukne, škrobeňice. Šili sa zo šifónu, pergálu a spodné z vapéru. Neboli ničím zdobené, neskôr sa spodný okraj] lemoval zúbkami alebo štráfikom. Zadná časť bola nazberkaná troma radmi nití. V páse boli šnúrky, otočili sa a zaviazali. Sukne boli dlhšie, po lýtka, ku kazétlam po členky.
Na sukne sa priväzovali zástery (fjertochy), ktoré siahali do polovice bokov. Sviatočné fjertochy sa šili z bieleho vapéru. Ozdobené boli troma zámikmi, na ne bol nadšitý amzec. Fjertoch lemoval našitý štráfek. V nedeľu popoludní sa na nešpor nosili fjertochy zo sifónu alebo patízu, zafarbené naj modro alebo ružovo. Vo všedné dni si pripásali čierne glotové. Pri práci sal po r. 1930 začala nosiť zástera, ktorá zakrývala celý predok, priväzovala saj vzadu na krku i v páse a volala sa šircl.
Hlavu si ženy prikrývali šatkou (ručník). Letné boli z patízu, ozdobeného drobnými bodkami alebo kvietkami a olemované nazberkanou uháčkovanou čipkou s vyšitým monogramom vo vrchnom cípe. Voštichle boli pestre, biele, svetlosivé alebo zelené, kvetované a nosili sa vo sviatočné dni. Ušité boli zo vzorkovaného patízu. Anzendráky sa nosili uviazané do ušníc, boli ozdobené pestrými farebnými kvetmi, najväčší bol v rožku. Na sviatočnej dni sa nosili vlnené kašmírové šalinky v pestrých farbách, mali rozličnú kvetinovú ozdobu (ruže, čerešne). Boli aj jednofarebné šatky vo farbe šiat. Sekané šalinky boli jednofarebné, žemľové, hnedé, červené, modré. Volali sa sekané, lebo mali kraj ako na pásky posekaná stuha. Kupovali sa hotové.
V chladné dni a v zime mali ženy na hlave a pleciach prehodený bavlnený alebo vlnený vlniak (halinku). Malé halinky boli štrikované, jednofarebné, s vytkávanými vzormi, na okrajoch mali strapce. Veľké (hrubé) halinky boli farebné a hladké. Jeden veľký vlniak (kašmírový) vytváral na povrchu vlnovky ako ovčia kožušina.
V zime nosili ženy sveter (cvédr). Kožuchy nenosili.
Nevesta mala oblečené rukávce, na nich lajbl a navrchu kacabaju, ktorá bola vpredu tesná, vzadu trčali dve sošky. Na páse mali pripásané plátenné škrobeňice, na nich bola túlová sukňa a fjertoch. Okolo krku sa mašličkou priväzoval kanír. Na hlave mala veniec. Obuté mala zápinkové strevíce, topánky, ktoré mali na boku zápinky. Čepiec jej obstarala krstná mama. Na zátylí bol mriežkovaný, na vrchu mal ozdoby z naberanej mašle v jemnej farbe, napr. žltej, krémovej, a biele žabire – do ružičky, venčeka zložené našité nábery. Zaväzovali sa vzadu šnúrkami. Z čepca viseli dve ružové mašle, ktoré siahali až po kolená.
Čepiec (čepec) si dali ženy pri úvode, keď išli s novonarodeniatkom do kostola. Používal sa aj pri čepčení (čepeňí) nevesty pri svadbe.
V teplejšom počasí, zhruba od Jozefa chodili ženy bosé. Do žatvy si búvali nejakú starú, roztrhanú obuv alebo pantofle, ktoré vpredu nohu chránili, vzadu boli otvorené. V chladnejších dňoch si obúvali celé šnu-rovacie topánky (strevíce), v starších obdobiach čižmy s dlhými mäkkými sárami (suovenské boty), v nedeľu parádne s tvrdými sárami (holenkami), ktoré sa volali čižmy. V zime nosili teplé čižmy z hune (huňené boty), meltonky a mrazáky. Na nohy si natiahli dlhé pančuchy, ktoré siahali až nad kolená.
Muži nosili konopné široké nohavice (gaťe), ktoré sa do žatvy obliekali aj po zániku kroja. Priväzovali sa v páse šnúrkou (tráček), navlečenou do nohavíc. Konopné košele mali široké rukávy, priväzovali sa pod krkom šnúrkami. Sviatočná košeľa bola biela, vapérová, mala užšie rukávy, okolo krku čierno-bielo alebo čierno-červeno vyšitý stojačik.
Na košeľu v nedeľu a vo sviatok sa obliekal pruclek. Bol krátky, okolo švíkov vyšívaný krížikovou jednoduchou i žlto-pomarančovo-červenou farbou. Bol podšitý konopným plátnom alebo sypkovinou, ušitý z čierneho súkna. Z radu gombíkov sa používal zväčša len vrchný, ostatné boli na ozdobu.
Nohavice boli zo súkna ako pruclek, boli podšité, úzke, zasúvali sa do čižiem. Modré alebo čierne nohavice mali vpredu ozdobu z točenej šnúry. Predok v rozkroku tvorila sklápacia predňička. Remeň prevlečený v páse nohavíc a cez predňičku sa pripásal k pásu. Do predňičky sa vkladala krížiková vyšívaná alebo očipkovaná šatka (šňuptichl, kapesník) s vyšitým monogramom majiteľa.
Na nohaviciach mali prepásanú zásteru (záscera) z modrého sifónu. V nedeľu sa nosila vlnená svetlomodrej farby. Spodok bol lemovaný výšivkou, v rohu bol vyšitý monogram. Šnúrky (harasky) mala červené, vpredu uviazané.
V zime sa nosili cajchové nohavice a kabát. Kabát bol trojštvrťový, mal dvojradové zapínanie. Šil ho miestny krajčír. Po cajchoch prišli chlpaté (drevjené) látky a po nich dobré vlnené štofy. Proti chladu si obliekali plstené haliny a kto mal, aj kožuch. Kožuchy neboli veľmi dlhé, boli biele, na rukávoch čierne, bez goliera.
Hlavu si pokrývali klobúkom (širúk) so strieškou, v zime baranicou. Ženích mal nohavice, v nich vpredu šňuptichl, bielu vapérovú košeľu, pruclek, na hlave širák s pierkom z rozmarína alebo mirty. Obuté mal čižmy (boty).
V priebehu roka okrem žatvy a kosby si muži obliekali do práce kúpené nohavice (galéty), kúpenú alebo doma ušitú košeľu z jarmočnej látky a kabát, v chladnejších dňoch aj vestu. Pod nohavicami nosili dlhé spodky (podlekačky), ktoré sa naspodu priväzovali šnúrkami, v páse sa zaväzoval šnúrkou (tráček). Na nohaviciach i galétach mali vpredu pripásanú modrú zásteru (záscera), ktorej pravý roh sa zastrčil vľavo za pás.
Aj muži chodili od jari až do chladných dní jesene prevažne bosí V žatve si obúvali pantofle, v chladnejších dňoch šnurovacie celé topánky] (strevíce), v neskorších desaťročiach aj baganče (bagance), na ktorých mali pribité podkovičky a do podošvy natlčené cvoky (cveky). V zime si obúvali na všedný deň čižmy s mäkkými sárami (holenkami), takzvané suovenské boty, ktoré kováč okul podkovičkami. Ku kroju nosili sviatočná čižmy, ktoré mali tvrdé sáry (holenky). V zime si obúvali plstené vysoké čižmy (huňené boty – huňáky). Do čižiem i bagančí sa nastielal vecheť slamy, nohy sa ovíjali onucami (onučky). V 40. rokoch sa začali nosil sandále (santále), poltopánky (polobotky) a takzvané kristusky (druh sandálov z kožených pásov), doma papuče. Čižmy sa vyzúvali pomocou] dreveného vyzuváka (pachola), natierali sa pastou (viks, globín) a leštili (glancovali) sa kefou. V 4.-5. desaťročí sa začali nosiť traky (šráky), predtým sa nohavice pripevňovali opaskom (remeňom). V zime sa proti mrazu na hlavu a na krk navliekala pletená kukla (šlofauka), v ktorej boli otvory pre oči, ústa a nosné dierky. Kravata (pinta) neskôr kravátla sa] objavila v tridsiatych rokoch.
Za veľkej zimy sa nosili svetre, na krk sa dával štrikovaný šál a na ruky zápästky (šticle) a rukavice, najmä palčiaky (palčáky). Na zľadovatenú zem alebo na ľad sa na obuv navliekali železné mačky (ledofce). Palice (hákovice) nosili iba chromí ľudia.
Deti mali na sebe košieľky (košelky), detské šatôčky (šatečky), na hlave čepček (čepeček). Novonarodeniatka zabalili do perinky (podušky) a zaviazali pásom (poviják). Pre dievčatá sa volila ružová farba, prel chlapcov modrá. Ešte nechodiace deti matky nosili ovinuté podlhovastou plachtou (odzivačka) na chrbte.
Vlasy si dievčatá zapletali do vrkoča (cup), vydaté ženy vrkoč zatočili na hlave do kolieska (mrdase). Po uši ostrihané vlasy, mikádo, nosili iba, „pánske“ dievčatá. Muži si strihali vlasy mašinkou sami alebo jeden druhému. Až v 40. rokoch bol v obci holič, onedlho aj frizérka. Zvyšky mikáda, po uši zastrihnutých vlasov, sa u starších mužov zachovali do druhej svetovej vojny len u pár jednotlivcov. Fúzy nosili iba muži na vojenčine, niektorí jednotliví prisťahovalci, domáci len výnimočne.
Kroj sa pomaly menil a zanikal. Najprv asi v 30.-40. rokoch nášho storočia zanikol mužský kroj. Gate sa nosili v žatve až do vzniku družstiev, sviatočný kroj nosilo 8 chlapcov na procesie ako súčasť obradu na Vzkriesenie a Božie telo, nosil sa tiež pri divadle (herci). Ženský kroj sa menil pomalšie. Najprv zanikol rubač, potom sa nosili plúsky, voľne visiace a sukniach. Nosili sa 2-3 sukne, na nich bol pripásaný fjertoch. V lete mali a nohách topánky, v zime strevíce, šnurovacie celé topánky. Mladé ženy chodili bez pokrývky hlavy, staršie mali ručník, cez plecia prehodenú halinku. Najstaršie ženy zachovávajú takéto oblečenie dodnes. (H. Jakub- cová; Antálková, Brodčan, 1993, december. )
