Máj, máj, máj zelený....

Máj, máj, máj zelený....
Mesiac máj sa vo všeobecnosti považuje za obdobie lásky a zrodu nového života. Májová zeleň bola symbolom sily a dobrého rastu. Najvýznamnejšie postavenie medzi rastlinami mal vo zvykoch tohto obdobia strom, ktorý sa v tejto súvislosti označuje ako máj.
Ako máj slúžili najmä vysoké rovné stromy - smreky zbavené kôry. Ich vrcholce sa zdobili pestrofarebnými stuhami.
Zvyk stavania májov sme v zmenenej podobe udržali aj dnes, v tejto ťažkej dobe. Postavili sme jeden ovenčený stromček ako symbol mája pri kultúrnom dome.

Práca s drevom

Ľudí z obidvoch strán rieky Moravy spájala spoločná práca pri ťazbe dreva v primoravských lužných lesoch. Menej majetní ľudia z Brodského Kútov, Lanžhota a okolitých dedín chodili spoločne rúbať drevo do zamoravských lesov. Drevorubači chodili pred prvou svetovou vojnou pešo za Moravu až k Dyji, denne aj 10-12 km. Neskôr cestovali na bicvkloch Okolo roku 1930 zarobili za 1 m3 asi 7 korún. Drevo rezali ručnou pílou a museli sa veľmi usilovať, keď dvaja chceli denne narobiť aspoň 8 metrov kubických.

Čítať ďalej: Práca s drevom

Kam chodili Brodčania

Brodské udržiavalo neustály styk so susednými i vzdialenejšími obcami a mestami. Odchody mali prechodný i trvalý ráz.
Trvalý odchod podmieňovali manželské zväzky s partnermi zo susedných, zriedka i vzdialenejších obcí na Slovensku, Morave i v Rakúsku. S vyhliadkami na lepší život odišlo mnoho ľudí za prácou do Spojených štátov, Kanady, Argentíny, menej do Európy, najmä do Francúzska. Pred prvou vojnou vycestovalo asi 700 ľudí.

Čítať ďalej: Kam chodili Brodčania

Kto chodil do Brodského

Na utváranie celkovej spoločenskej atmosféry starého Brodského a na život Brodčanov mali vplyv aj ľudia, ktorí sa v obci usadili, alebo ktorí do obce prichádzali len občas. Brodčania neboli izolovaní od vonkajšieho sveta, naopak, častými návštevami cudzích ľudí boli spojení nielen so susednými obcami, ale aj so vzdialenejším svetom. Jedni prespolani prichádzali do dediny, aby si niečo odniesli alebo čosi tu získali, iní zasa niečo priniesli alebo priviezli. Predstavíme tu obraz Brodského v období štyroch desaťročí nášho storočia, najmä tretieho a štvrtého, ktoré dnešná generácia osemdesiatnikov prežívala.

Čítať ďalej: Kto chodil do Brodského

Háj a les v živote Brodčanov

Lesným porastom je Brodské obtočené až z troch strán. Iba na juh, smerom na Kúty je otvorený priestor poľa, ale aj tam sa v diaľke črtá lesná zeleň. Na život Brodčanov vplývali tri lesy, urbársky za Velešom a v Hornom lese, na severnej a východnej strane štátny, prevažne borovicový les a na západe za Moravou listnatý lichtensteinský Lanžhotský a Ranšpurský les. Lesy boli pre obyvateľov Brodského mimoriadne užitočné.

Čítať ďalej: Háj a les v živote Brodčanov

Morava v živote Brodčanov

Život Brodčanov bol tesne spojený s riekou Moravou. Tvorila prirodzenú hranicu medzi Slovenskom, Moravou a Rakúskom, a tak bolo Brodské typickou pohraničnou obcou. Za slovenského štátu tvorila rieka štátnu hranicu a pri moste na Lanžhot bol colný úrad. Ohraničovala chotár obce na západe, nie však úplne, lebo aj za Moravou boli lúky a urbarialský les Za Velešom a lúky Za hlinou, po prvej regulácii sa dostala na druhý breh aj Ferencová a Hlavenková. Pri druhej regulácii hranica medzi Slovenskom a Českom vedie po Morave, nič za ňou nepatrí do chotára Brodského.

Čítať ďalej: Morava v živote Brodčanov

logo Technický prevádzkovateľ:
Hviezdoslavova 309/1, 905 01 Senica
erb new Správca obsahu:
Obec Brodské, Školská 1030/2, 90885 Brodské
Kontakt:034/3215012
livemarks