Výmena nádob na komunálny odpad

Výmena nádob na komunálny odpad
Zajtra 27.4.2017 t.j. štvrtok sa budú opäť meniť zberné nádoby na komunálny odpad. Kto ešte nemá vymenenú nádobu, môže tak urobiť v čase od 9:00 hod. do 19:00 hod. na starom ihrisku.

Ľudová pieseň

V živote Brodčanov hrala veľkú úlohu ľudová pieseň.

Mládež, hlavne chlapci, spievali na jar medzi stodolami, v lete a v jeseni večer na ulici, mládenci, keď išli na odvod a keď odchádzali na vojenčinu, spievali na Prívoze, v hostinici, najmä na zábavách a spolu so ženami pri svadbách, ženy pri páraní peria, pri šití a vyšívaní. V každej generácii boli dobrí speváci rôzneho veku a pohlavia. O šírenie piesní sa starali muzikanti, najmä členovia cimbalovej muziky Dujsíkovci-Apakovci. Mnoho piesní vedel hostinský Albín Mikula a z muzikantov Ferdinand Dujsík-Apaka. Dobrými spevákmi boli aj Ignác Hruška a Anton Puškáč. Všetci štyria poskytli piesne Jankovi Blahovi do jeho Záhoráckych pjesňičiek, a tak sa dostalo do tejto 6 zväzkovej edície 29 piesní z Brodského.

V blízkom okolí je veľký záujem o ľudovú pieseň. Kňaz Andrej Ralbovský r. 1880-1882 zozbieral v Kútoch a na okolí a poslal do Turčianskeho Svätého Martina vyše 200 ľudových piesní (Malovaný kraj, 1981, č. 5). Eva Studeničová zaspievala r. 1924 v Moravskom Jane K. Plickovi vyše 250 piesní.

Mnoho piesní vedeli a dobrými spevákmi boli Konštantín Čulen-Bozina, Agneša Gajdová, Jožka Gajda, Ferdinand Papánek, Marek Šimkovič-Janenka, Anna Štvrtecká, rod. Dršťková, Teofil Jakubec-Horák. Svoje piesne mi Ospievali alebo poskytli pri výskume Ján Čulen-Banžat, M. Čulenova, rod. Hnátová-Biksová, Štefánia Čulenová, rod. Jakubcová, Štefánia Papánková, M. Hrazdílová, Štefan Štvrtecký-Vadzina, Ferďa Čulen-Kosírek. Anna Lackova, Agneša Horáčka. Helena Horáčka, Matej Stachovič-Mačuda, Štefan Hojsík-Šafránek. Ferdinand Štvrtecký-Štefaňula a najmä moja sestra Rozália Štvrtecká. Dobré speváčky boli Anna Jakubcová a Blanka Čulenova, ktorých piesne sa dostali aj na platne (1971). Boli aj iní dobrí speváci, ktorých som nespomenul, spievali mnohí a pri každej príležitosti.

Isté piesne sa spievali len príležitostne, napr. regrútske, svadobné, volebné, tanečné, iné sa spievali často. Spievali sa piesne ľúbostné, vojenské, žartovné, baladické a iné.

Ťažko zistiť, ktoré sú typicky brodčianske piesne. Niektoré uvádzajú typické reálie z Brodského , napr. Pán Majer, volebná Na Chanovskom mosťe, alebo tanečná žartovná Ty Ferďo Papánku, kde sa meno mohlo meniť. Iné sa prispôsobili tak, že sa spievalo napr. Ten bročanský kostelíček, v tem bročanském kostele, na bročanskej veži, Preneščasná bročanská silňica, Zasvíťilo nad Brockým slunéčko, Na bročanských úkách, na bročanskej fári, k Brockému je pjekná hracká, v bročanskej doline, bročanský pán richtár, Vy bročanskí chuapci a iné. Aj rieka Morava sa vyskytuje v piesňach. Niektoré z týchto piesní môžu byť pôvodné brodčianske.

V iných piesňach sa vyskytujú názvy niektorých obcí alebo reálií. Napr. Za Kútama, kopčanský rybník, trnavskú dolinu, na trenčanském mosťe, Od Komárna muzikanti hrajú. Pieseň Vyhoraua Stará Tura, Brezová je rozšírená aj inde. Dunaj sa spomína asi štyrikrát, Prešporek trikrát. Uvádza sa aj Bílá hora, Na Bakonskej hori, Javorina. Viac sa vyskytujú reálie spoza Moravy. Uvádza sa laniotský mlyn, V strážnickej doline, tá strážnická veža, Za Starú Brecuavú, nedaleko Hodonína, Hovorany, v jednej sa spomína u potúčka Šumavy.

Niektoré piesne sa spievajú nárečím a spieva sa napr. chodzívám, dzívča, uvázau, vydávaua, ale nárečie sa aj mení, napr. dedina, deva, letel, volari, lavička. Jeden spevák zachováva nárečie, iný v tej istej piesni ho mení. Také jazykové javy ako okúval, otvor, zabudol, murár, prečo, svedčia o prevzatí z východnejšej časti, tvary ako hošík, na nebesích, zdáliž, mysliveček, chudý (chudobný), dlí, taký, krajky, pryč, psaní, holka poukazujú na pôvod z Moravy a Čiech.

Mnoho piesní je spoločných pre celý pomoravský región, slovenský (záhorský), aj moravský, sú piesne známe aj inde na Záhorí, iné zasa za Moravou.

Časté sú zdrobnené názvy: vjeneček, perečko, sukničky, truhlička, komúrka, stodolenka, zahrádečka, krahulíček, vŕšeček, mzmarínek, mená Jaňícek. Jaňík, Anička, /riedka Andulka, Juliána a iné. Zdrobneniny dodávajú piesňam lyrický, nežný charakter. Z poetických prostriedkov sa v piesňach používa opakovanie slov: Gulali sa gulali, Fašanku, fašanku, Oraua, oraua, Šuhajku, šuhajku, Sokole, sokole, Lúčení, lúčení.

Isté piesne sú odrazom nejakej historickej udalosti, napr. Keď byua rebelija v Tureckej, V mjestečku Lublíňe, velká vojna stála. V mnohých piesňach sa vyskytujú reálie blízke vnímaniu dedinského človeka: Šuhájek uavii kosí. Za stodolenku, za našu, Ked sem plela len, Konopa, konopa. Drobná jatelinka. Na poli mandeu. Iné piesne sú odrazom sociálnych pomerov. Rodičia bránia deťom v láske, že je jeden partner chudobný, že nie je zeman. V piesňach vystupujú žandári, drataríček, volari, rybári, farár a iné.