Máj, máj, máj zelený....

Máj, máj, máj zelený....
Mesiac máj sa vo všeobecnosti považuje za obdobie lásky a zrodu nového života. Májová zeleň bola symbolom sily a dobrého rastu. Najvýznamnejšie postavenie medzi rastlinami mal vo zvykoch tohto obdobia strom, ktorý sa v tejto súvislosti označuje ako máj.
Ako máj slúžili najmä vysoké rovné stromy - smreky zbavené kôry. Ich vrcholce sa zdobili pestrofarebnými stuhami.
Zvyk stavania májov sme v zmenenej podobe udržali aj dnes, v tejto ťažkej dobe. Postavili sme jeden ovenčený stromček ako symbol mája pri kultúrnom dome.

Novšie dejiny

V 19. storočí doznievajú feudálne pomery. R. 1826 je v Obecnej knihe zápis o roztržkách v rodine Martina Antálka, za čo bol Antálek za pokutu najprv privretý do klady, poto nastalo pokonanie. Spomína sa tu, že r. 1827 za richtára Jozefa Bartala Skola znowu wistawena gest.
  • O Židoch sa dozvedáme z Obecnej knihy r. 1822, keď Mojzes Marchfeld uzavrel zmluvu s obcou na prenájom domu.

  • V Brodskom bola r. 1831 cholera a zomrelo 88 občanov. Cholera postihla Brodské aj r. 1866 a dovedna jej podľahlo 77 ľudí. Denne zomrelo aj 6, jeden deň až 11 ľudí.(obecná kniha)

  • Pruské vojská tiahli Záhorím na Bratislavu. V Obecnej knihe je r. 1866 zápis, že bola vojna a nepriateľ Prajz prišiel aj do Brodského. Farárovi M. Rehákovi vojaci zobrali koňa . V 60-tych rokoch nastali letné mrazy a veľká bieda . R. 1864 prišiel mráz 14. júla, zmrzla všetka raž a zemiaky a statok vypadal, sena bolo veľmi málo, otavy nič. Podobne bola zima aj v roku 1866, keď mráz bol až 23. a 24. mája. Zmrzla všetka raž a všetko v poli, potom ľudia siali proso a pohánku.

  • Martin Čulen, rodák z Brodského, verejne vystupoval vo Viedni, v povstaní v Prahe, v matičných rokoch ako profesor a riaditeľ gymnázia v Kláštore pod Znievom a napokon účinkoval ako farár v Čake.

  • Výmenou za pole Mozgová bol vysadený r. 1872 les.

  • Za Mateja Reháka sa konali roku 1862 v Brodskom prípravy na založenie Spolku sv. Vojtecha.

  • Koncom storočia bola v Brodskom malá zápalkáreň a 5 škrobární. Škrobárne mali Mikula, Lejblák (Marchfeld), Mayer, Kováč a Šimun.

  • Miestny farár Pavel Blaho založil roku 1902 potravný spolok.

Mnoho ľudí, uvádza sa 700, sa vysťahovalo do Ameriky, daktorí sa vrátili.
Niektorí vysťahovalci alebo ich deti v Amerike vynikli. Ján Kováč v Chicagu sa stal jedným z prvých letcov, deti Štefana Čulena (Konštantín a jeho bratia) sa stali poprednými ľuďmi, ďalej sa stal známym Ondrej Valúšek a iní.

  • Za richtára Martina Hnáta r. 1900 sa postavila železnica z Kútov do Břeclavi, na Morave most a na lúkách dva. (Obecná kniha).

Prevrat privítali Brodčania rabovaním u miestneho notára Kolecsányiho a stŕhaním maďarských nápisov na železnici, na stanici, fare a obecno dome. Vo vojne padlo do 48 vojakov.

Železnicu po r. 1921 zdvojkoľajnili. Prácu robili vojaci, z ktorých s niektorí v Brodskom priženili.

  • Pri parcelácii vystúpili predstavitelia ľudovej a komunistickej strany proti švindľom, keď sa pozemky prideľovali len agrárnikom.

  • Po návrate z Ameriky r. 1923 Marek Čulen založil v Brodskom miestnu organizáciu KSČ, neskôr bol poslancom, za vojny ušiel do Sovietskeho zväzu, bol v Povstaní a po vojne povereníkom.

  • R. 1925 odišli v rámci Interhelpa Rafael Čulen a Štefan Hnát do Strednej Ázie.

  • Morava robila veľké škody, preto r. 1925 vystúpili zástupcovia Brodského spolu s inými obcami za jej reguláciu.

  • R. 1925 bol založený športový klub, ktorého predsedom bol Augustín Riška. Futbalisti si zriadili na lúkách Zbytky ihrisko, ktoré slúžilo v rokoch 1934-1938. Bolo pol druha km vzdialené od obce, preto v Zelniciach pri Brodskom pripravili nové ihrisko, ale bolo tesne pri Morave, podmokalo, tak neskôr vybudovali nové, štadión.

  • R. 1926 postihla obec povodeň. Ľudová strana žiadala pre postihnutých podporu.

  • Z Kútov do Břeclavi sa r. 1932 stavala hradská a cez Moravu betónový most. Proti výstavbe hradskej sa r. 1927 a 1928 postavili roľníci, že stratia najlepšie pozemky.

  • V tridsiatych rokoch nastal rozmach kultúrneho života v Brodskom, v krátkom čase hrali viac divadelných predstavení doma i na okolí, napr. aj v Břeclavi.

  • Dobrovoľný hasičský zbor bol založený r. 1924, motorovú striekačku si kúpili r. 1929.

  • Prvé rádio v obci mal Ferdinand Uher r. 1926. Postupne pribúdali rádiá, dnes aj televízory, ba i autá. Dnes je auto v každom treťom dome.

  • Regulácia Moravy pod Prívozom sa začala r. 1932 a dokončila sa r. 1934. Vykonalo sa odvodnenie poľa.

  • R. 1932 sa zúčastnili Brodčania spolu s nezamestnanými v Kopčanoch a Gbeloch hladového pochodu v Holíči.

  • Pamätná kniha obce Brodské sa začala písať r. 1933 a kronikárom bol medik František Čulen.

  • Z Ranšpurka v Rakúsku sa pašoval sacharín a predával sa chudobným ľuďom. Preto bola do obce prisunutá neskôr finančná stráž. V obci bol zriadený r. 1933 telefón.

  • R. 1934 spáchal jeden mladík samovraždu skočením pod vlak. Vo voľbách r. 1935 mali ľudáci (HSĽS) 545 hlasov, komunisti 146, republikáni 108, nár. socialisti 74, fašisti 97 hlasov. V poli v Štrkoviskách bola postavená triangulačná veža.

  • Miestny rodák Konštantín Čulen odišiel s delegáciou Matice slovenskej ku krajanom do USA. Za slovenského štátu bol poslancom, po vojne ušiel, zomrel v USA. Bol publikačné veľmi plodný.

  • Prezidenta Beneša išli pozdraviť do Břeclavi r. 1936 zástupcovia Brodského, mládež v krojoch, s hudobou a odovzdali jeho manželke dar. Prehovoril učiteľ A. Nižnanský.

  • Veľký rozruch nastal po utopení mladej Pauly Hačundovej. R. 1936 bola zriadená verejná čitáreň, do ktorej dochádzali všetky slovenské denníky, 3 české a 5 týždenníkov a mesačníkov. Predsedom bol Marek Čulen.

  • R. 1937 založili štátnu školu. Uskutočnila sa vražda zo žiarlivosti. Na počesť T. G. Masaryka sa konal 7. marca 1937 lampiónový sprievod s hudbou. Prehovoril Marek Čulen, študujúci právo. Obec postihla choroba tularémia a vznikol požiar.

  • Elektrifikáciu dediny 14. októbra 1937 privítali občania, keď sa rozsvietili elektrické svetlá, radostným pokrikom.

  • Zástupcovia miestnych organizácii poslali r. 1938 telegram za ochranu republiky, za mier a proti fašizmu.

  • Brodčania vynikli ako hudobníci. Miestna dychovka hrávala aj v rozhlase.

  • Obyvatelia pracovali v Nafte Gbely, kam dochádzali na bicykloch. Odchádzali na práce do Rakúska a do žatvy na štátne majetky.

  • R. 1938 sa vyliala Morava dva razy a r. 1941 voda siahala až ďaleko na začiatok Hámrov a bola aj v domoch. Zaplavené bolo 300 kj. pôdy. Rozšírila sa slintačka a krívačka, choroba hovädzieho dobytka. V máji sa rozmnožili chrústy. V septembri bola čiastočná mobilizácia.

  • Po vyhlásení slovenského štátu sa stalo Brodské pohraničnou obcou. Z obsadeného územia na južnom Slovensku prišli do Brodského 3 utečenecké rodiny. Vládnym komisárom sa stal Ferdinand Papánek.

  • Cez hranicu sa pri Brodskom prenášali tajne potraviny na Moravu a prevádzali sa odtiaľ ľudia.

  • Na lúky za Moravu (Veleš, Hlina, Ferencová) museli byť r. 1939 legitimácie. Podarilo sa zachrániť žandársku stanicu pre Brodské, nebola pre-ložená do Kútov. Za slovenského štátu sa postavila spojnica na cestu do Kútov. V prospech Zimnej pomoci (na vojnu) sa vyzbieralo r. 1940 v obci 120 Ks.

  • Veľké pobúrenie vyvolalo zastrelenie mladíka Viliama Dujsíka. Upodozrievaného človeka oslobodili, až svedkyňa vraždy v spovedi pred smrťou prezradila skutočného vraha. V živote sa bála prezradenia, lebo vrah sa jej vyhrážal zabitím. Zločinec, ináč známy šmelinár, sa neskôr zabil na mo-tororke pri moste cez Moravu, keď sa v noci vracal z Lanžhota domov.

  • R. 1940 bola zriadená v obci ako v pohraničí pasová kontrola. Židom odobrali obchody, bratia Fantovci boli poslaní do pracovných táborov pre Židov.

  • R. 1943 boli k mlatbám prizvaní študenti ako mláťací komisári. Bolo povolené ponechať si na rodinu 210 q obilia a na sejbu 120 kg na l kj. Komunisatov Antona Čulena, Jozefa Hnátoviča a Ignáca Čulena žalárovali. Na zakáľačku bolo treba povolenie, ale zabíjalo sa aj tajne.

  • V r. 1944 v Povstaní zajali 13 Brodčanov, z toho 5 utiekli. V háji kopali ľudia úkryty, ale Nemci ich objavili a zlikvidovali.

  • Koncom vojny prišlo do Brodského gestapo a vodilo podozrivých ľudí. Prišli aj nemeckí vojaci a ruskí zajatci. Na radu Brodčanov Rusi v noci tajne zo školy utiekli tak, že si v múre urobili dieru. Niektorých pri úteku chytili. Po Povstaní išli ľudia do Kútov na stanicu s vozom potravín, pozbieraných v Brodskom, a rozdeľovali ich zajatcom vo vlaku. Keď to Nemci zistili, s vlakom sa pohli do Protektorátu. Sovieti útočili z hája, od Cárov. Front prežívali Brodčania v háji na vozoch, potom v Cároch, iní doma v krytoch. Niektorí museli kryt pre oheň opustiť, v iných sa udusili (napr. Agneša Gajdová). Po dvoch dňoch niektorí vítali sovietske vojsko, jedného bývalého komunistu pritom zabili. Po fronte chlapi zakopávali v poli nájdených mŕtvych Nemcov, jedného našli vhodeného v studni. Ulice bolišpinavé, niektoré domy a stodoly zhorené, veža na kostole zničená. Mužov nútili robiť na moste za Moravou a cez Moravu. Niektorí ľudia z Lanžhota sa skrývali v Brodskom a prežívali tak front. Pomaly sa vžívali ľudia do nového systému. Ing. Ferdinanda Hojsíka a ďalších Brodčanov po vojne zaistili a chceli ich zastreliť, ale potom ich pustili. Ignáca Papánka zastrelili.

  • Pred vojnou, no najmä po vojne sa viacerí Brodčania vysťahovali, najmä do Bratislavy a oni alebo ich deti boli verejne činní. Augustín Riška z Bratislavy odišiel do USA a pracoval ako filozof na univerzite, Anna Stachovičová vynikla v hode diskom, Ella Čulenová-Sekaninová sa uplatnila ako rusistka, Aurel Dermek ako známy mykológ, deti Dr. Marka Čulena pracovali syn ako architekt v USA, dcéra ako autorka učebníc.

  • R. 1948 sa opravila veža a kúpili sa za prispenia amerických krajanov zvony , najväčší vážil 580 kg a najmenší 253 kg.

  • R.1948 bol zavedený v obci miestny rozhlas. R.1948 sa začala stavať nová štátna škola a do užívania bola daná 21. mája 1950.

  • Začal sa nábor do miestneho jednotného roľníckeho družstva (JRD). Zo začiatku r. 1948 vstúpili doň menší roľníci a hospodárili s 300 ha. Neskôr nútili aj ostatných, tak roku 1958 sa stalo celoobecným družstvom. R. 1948 bola uzatvorená družba s družstvom v Drnholci pri Mikulove. Družstvo prešlo r. 1966 k štátnym majetkom.

  • R. 1957 bol verejný pohreb Marka Čulena. Vykonal sa prieskum poľa na nálezisko nafty. R. 1958 sa čerpala nafta aj v Brodskom.

  • R. 1957 boli v obci 3 potravné obchody, drogéria a papiernictvo, predajňa mäsa, mlieka, zberňa mäsa a vajec, predajňa textilu, obuvi, 2 hostince a stále kino.

  • R. 1958 bol ustanovený za stáleho lekára MUDr. Závérka. Predtým museli Brodčania chodiť k lekárovi do Kútov.

  • R. 1957 bola vykonaná v obci kanalizácia a zriadené verejné studne s elektrickým osvetlením.

  • Mnoho ľudí dochádzalo za prácou, preto bola r. 1965 zavedená autobusová doprava. V južnej časti chotára sa vybudovala autostráda z Bratislavy do Prahy.

  • Zmenila sa štruktúra obyvateľstva. R. 1970 pracovalo v poľnohospodárstve 119 ľudí a v priemysle 405.

  • Za veľkých letných horúčav vznikol v háji požiar a zničil veľkú časť lesa. Postupne sa vystaval športový štadión (r. 1970), r. 1977 reštaurácia Morava, r. 1976 kultúrny dom, v ktorom sa umiestnila knižnica, kino a pamätná izba Marka Čulena, zdravotné stredisko, r. 1981 detská škôlka, športová hala, postavili sa nové ulice, v celej obci bezprašné cesty, urobila sa kanalizácia, r. 1984 plynofikácia, čistiareň odpadových vôd, zregulovala si rieka Morava. R. 1978 zriadili v Brodskom plniareň sódových bombičie. R. 1980 sa postavil pri cintoríne dom smútku a rozšíril sa cintorín. Na bývalých barinách sa postavil park, aj iné časti obce sú parkované. Pre brigádnickú výstavbu a úpravu obce bolo Brodské vyhlásené za vzoroví pohraničnú obec. V obci sa zaviedol vodovod.

  • R. 1997 navštívil Brodské prezident Michal Kováč a prezrel si obec ohrozenú veľkou vodou Moravy, ktorá sa však nerozliala.
logo Technický prevádzkovateľ:
Hviezdoslavova 309/1, 905 01 Senica
erb new Správca obsahu:
Obec Brodské, Školská 1030/2, 90885 Brodské
Kontakt:034/3215012
livemarks