Život Brodčanov bol tesne spojený s riekou Moravou. Tvorila prirodzenú hranicu medzi Slovenskom, Moravou a Rakúskom, a tak bolo Brodské typickou pohraničnou obcou. Za slovenského štátu tvorila rieka štátnu hranicu a pri moste na Lanžhot bol colný úrad. Ohraničovala chotár obce na západe, nie však úplne, lebo aj za Moravou boli lúky a urbarialský les Za Velešom a lúky Za hlinou, po prvej regulácii sa dostala na druhý breh aj Ferencová a Hlavenková. Pri druhej regulácii hranica medzi Slovenskom a Českom vedie po Morave, nič za ňou nepatrí do chotára Brodského.
Rieka chránila Brodské pred priamymi útokmi nepriateľov zo západu, lebo postup vojsk k nám bol obmedzený na prievoz (kompu) alebo plytké miesta, brody. Morava zohrala veľkú úlohu v hospodárskom živote obce.
Množstvo rýb a kožušinových zvierat s vyhľadávanými kožkami prispievalo k výžive chudobných ľudí. V minulosti voda z rieky hnala mlyny, na jej brehu bola garbiareň a škrobárne. Morava bola dopravnou tepnou na plavenie dreva našich drevorubačov plťou (propelákom) do Rakúska (Cahnova), ale aj na vozenie trávy, sena, zastrelenej zveri, ulovených rýb na člne (čajke) z lesa do dvorov na brehu rieky. Dve regulácie a výstavba mostov na železnici i hradskej (silnice), autostrády poskytli zárobkové možnosti miestnym robotníkom.
Časté záplavy Moravy blahodarne vplývali na množstvo a kvalitu sena. lebo nánosmi úrodnej pôdy sa lúky dobre vyhnojili. Rybári sa tešili z množstva rýb, ktoré rieka po opadnutí zanechala v jamách na lúkách. Povodne spôsobovali obyvateľom aj veľa nepríjemností. Keď sa voda vyliala tesne pred senami alebo počas kosby, nútila roľníkov vynaložiť veľa námahy na záchranu úrody. Museli rýchlo kosiť, trávu voziť do dvorov alebo na ulicu a zaplavené (uchycené) seno viac ráz vysúšať. Zaplavená tráva bola plná kalu a po vysušení sa zo sena prášilo a bolo pri uskladňovaní na povalu veľmi ťažké. Namáhavou prácou zapotení ľudia si z čela utierali a vykašliavali blato. Pri povodni v lete okolo roku 1930 sa voda dostala až do domov na Panskej, v Žabovej, v Hamroch sa tlačila až k domom na ich hornej časti. Voda aj ľuďom čosi odniesla, ale priniesla zhora kusy dreva, zriedka aj iné. Po opadnutí sa naliahlo v jamách na lúkách a lesoch veľa komárov, ktoré znepríjemňovali život nielen na lúkách a na poli, ale aj v domácnostiach. Morava sa vylievala viackrát do roka. Hovorilo sa, že keď sa vyleje na Nový rok, má 12 mladých. Po poslednej regulácii sa nevylieva, hoci bol niekedy, napr. v roku 1998, vysoký stav vody.
Pri pokojnom toku bola voda Moravy čistá a ľudia ju pili. Pri kosbe si kosec ľahol na brehu na bruch, načrel si do širáka vody a pil. Domov si ľudia nosili moravňí vodu v plechových vedrách, zavesených na vážkach, ktoré boli prehodené cez plece. V plytčinách Moravy pastier napájal dobytok po skončení paše na pasienkoch, neskôr na lúkách. Ženy v plytkých pobrežných vodách prali plachty, konopnú a inú bielizeň, ktorú si k Morave doviezli na tragačoch. V Morave sa kúpali len mladší ľudia, dievčatá v šatách, chlapci v zásterách, neskôr v plavkách. Mládenci v letných horúčavách v rieke plavili a umývali kone a kravy. To bol pre chlapcov zážitok! Niesť sa cez Hamre na koni a zaviesť koňa do hlbočiny. Na rekreačné ciele začala Morava viac slúžiť až koncom prvej republiky. Na Patkovom písku to bývalo ako na morskej pláži. Kúpanie, plávanie,volejbal, slnenie, hry. Kajakári sa na svojich člnoch dostali ďaleko k horným zákrutám a krásnym zákutiam. Pri záplavách prišli až k Lanžhotu. V zime po zamrznutí zaplavených lúk a lesa bol na Horných lúkách hotový raj korčuliarov. Snímky z vtedajšieho obdobia pripomínajú morský breh s hrádzou smerom k železnici. Brodčania boli dobrí plavci, ale neraz sa niekto v záludných zátočinách utopil, najmä neskúsení prespolaňi.
Kajakári objavili krásy Moravy, jej hustými krovinami zarastené brehy hojných zákrut a inšpirovali ich k náročnejším fotografickým snímkam. Ojedinelé aj maliari siahli po námetoch z prírody okolia Moravy. Aj spisovateľ Jaroslav Hašek (autor Švejka) sa nadchol našou prírodou, Moravou, Prívozom. Moravou sa inšpirovali aj niektorí naši miestni básnici (Lajka Štefka a iní).
Plytčiny rieky radi vyhľadávali deti, kde sa vo vode čľapkali, vozili na doskách, starší chytali na primitívne zhotovených udiciach (ohnutý špendlík, povrázok, kúsok zátky-korku a prútik) na muchy alebo červíky beličky a iné ryby. V piesku hľadali škľabky (žabire), kamienky hádzali po hladine, aby sa im odrážali od vody a skákali (hádzali žabičky).
O Morave sa veľa rozprávalo na spoločných posedeniach a pri páraní peria, šúpaní kukurice (odŕhaňí) a na priadkach. Najviac sa hovorilo o hastrmanoch, ktorí striehnu na brehu rieky alebo v hlbinách na dne a tam skrývajú do hrnčekov duše utopencov a prikrývajú ich pokrývkou. Iní hastrmani chodili aj ďalej, zhovárali sa s ľudmi a nejako im škodili. Na Patkovom písku býval hastrman Pätka. Tu na brehu sa schádzavali vraj bosorky a bosoráci a tancovali tam do rána.
Zákruty Moravy vytvorili tajomný starobylý Veleš, ktorý skrýva pod zemou kus našej dávnej histórie. Aj Šance pod lesom by vedeli mnoho rozprávať. Stáli tu vyše tristoročné duby, posledný z nich zrúbali až po regulácii Moravy. Komu zavádzal ešte zdravý strom, ktorý mal byť pamiatkové chránený? Tu sa skrývali vojská, sem odbehli z dediny pred Turkamí ustrašení Brodčania. Tu na brehu Starej Moravy, kde voľakedy tiekol hlavný prúd, stálo veľkomoravské hradisko.
Morava nielen oddeľuje Slovákov na záhorských, moravských a rakúskych, ale ich aj spája. Spájal ich brodčiansky Prívoz, kde sa schádzala a zabávala mládež zo všetkých troch regiónov a nad charúškom s tancujúcimi trónil vysoký strom s bocianím hniezdom. Tade chodili naši cez rieku do Zámoravia, do Lanžhota na hody, do Bŕeclavi na trh, do susedného Cahnova, Ranšpurka a Pernitálu v Rakúsku za prácou, cez Moravu sa museli nejako tajne dostať naši predkovia, keď utekali z macošského Uhorska do slobodnejšieho sveta a cez vojnu zasa z nemeckého útlaku na slobodu k nám. Koľko známych i neznámych tragédií skrýva Morava a jej blízke okolie! Možno sa raz nájde románopisec, ktorý všetko vynesie na svetlo zo zabudnutia.
Po regulácii a po zmene spôsobu života vo všetkých odvetviach sa mnohé z vlastností, významu a užitočnosti Moravy stratilo a postupne sa stráca. Ostanú však spomienky a vedomie, že sme Moravou krstení a hrejivý pocit, čo všetko pre nás naša Morava znamenala. (Palkovič, Brodčan, 1992, november.)