Lesným porastom je Brodské obtočené až z troch strán. Iba na juh, smerom na Kúty je otvorený priestor poľa, ale aj tam sa v diaľke črtá lesná zeleň. Na život Brodčanov vplývali tri lesy, urbársky za Velešom a v Hornom lese, na severnej a východnej strane štátny, prevažne borovicový les a na západe za Moravou listnatý lichtensteinský Lanžhotský a Ranšpurský les. Lesy boli pre obyvateľov Brodského mimoriadne užitočné.
Háj a les poskytovali obyvateľom drevo, klátky, drevorubačom prácu, chudobným ľuďom ihličie na stlanie, šústie, žalude, žihľavu, prútie na metly, hubárom huby, zberačom konvalinky, liečivé rastliny, jahody, maliny a iné plodiny.
Zdravotný význam okolitých lesov si Brodčania ani neuvedomovali. V lete sa zo zakvitnutých stromov a kríkov šírila vôňa a zdravý vzduch. Lesy v tomto období viac slúžili včelárom, zriedka mládeži na prechádzky. Mladé páriky vyhľadávali najviac oblasť medzi Vŕškom a jagárňou.
Okolité lesy chránili Brodčanov pred silnými vetrami. V čase nepriateľských útokov im poskytovali útulok. Do lesov utekali, ako naši starí spomínavali, ľudia pred Turkami. Pod šancami sa skrývali Sobieskeho a pruské vojska, v čase druhej svetovej vojny tu našli úkryt a bezpečné miesto prechodu z Nemecka vojenskí i väzenskí zbehovia (z koncentrákov), po potlačení SNP si v háji robili úkryty mládenci v obavách pred miestnym Gestapom, pri prechode frontu sa tam skrývali rodiny, ktoré s vozmi a záprahmi utiekli z obce a potom odišli do Čárov, kde prečkali frontové boje o Brodské. Koncom druhej svetovej vojny sovietski vojaci z hája postupovali proti Nemcom v Brodskom.
Naše lesy vzbudzovali aj strach. Do Gbelov, Kopčian, Čárov, Šaštína, Lanžhota a Břeclavi, do Ranšpurka a Cahnova v Rakúsku, do všetkých susedných obcí, do Kútov, ba aj na kútsku stanicu bolo treba prejsť lesom. Keď to bolo v noci, bolo málo odvážlivcov, ktorí by nemali strach z hrozivej tmy lesa. Veď lesy skrývali podľa ľudových tradícií všelijaké strašidlá, hastrmanov, bosorky. V spomienkovom rozprávaní sa objavujú príhody drevorubačov, pašerákov, pytliakov, lesníkov, (jágarov), lesných robotníkov na boričkách, honcov. Starší spomínajú lesný cinter (prales) v Ranšpurskom lese, zážitky z poľovačiek, honov i príhody s nejakým skroteným jelenom v Záveleší.
Lesná a lúčna zeleň spolu s vodou boli a sú neodmysliteľnou súčasťou života Brodčanov. Najviac si to uvedomujú, keď sa nadlhšie odsťahujú do takej oblasti, kde je otvorený terén bez lesov, ale aj v cudzine. Vtedy ich pochytí túžba vrátiť sa domov a často v myšlienkach zalietavajú do svojho milého rodného Brodského, neraz sa rozcitlivejú pri piesňach, v ktorých sa spomínajú lesy. (Palkovič, Brodčan, 1982, november.)