Keď Marek Čulen získal dostatočne veľkú stranícku základňu na to, aby mohol byť zvolený v Brodskom komunistický starosta (richtár), ktorým sa stal Augustín Riška, rozvinul kampaň za obecnú školu. Naskytla sa mu na to príležitosť, keď okresná školská inšpekcia zo Skalice r. 1929 zistila na miestnej cirkevnej škole veľké nedostatky. Škola bola v nevyhovujúcej budove, učebne boli vlhké, slabo osvetlené, bolo ich málo, občianska výchova a výučba neboli na želateľnej úrovni. Na základe zistených nedostatkov sa obecné zastupiteľstvo rozhodlo, že postaví novú školu, ale obecnú. K boju za obecnú školu, ktorý sa v Brodskom potom rozvinul, sa pripojila veľká časť občanov proti ľudovej strane, hájacej cirkevnú školu.
Školská stolica, ktorá bola patrónom cirkevnej školy, sa bránila proti zriadeniu obecnej školy tým, že v obci sa postaví nová cirkevná škola, a navrhla aj miesto na stavbu. No určená komisia pri úradnej prehliadke uznala navrhované miesto za nevhodné na stavbu novej školy. Nato školská stolica žiadala od obce, aby sa uvoľnili peniaze uložené na školskom fonde na príslušné opravy starej školskej budovy. Predstavenstvo obce peniaze neuvoľnilo, ale po obecných voľbách r. 1937, keď sa 22. 11. 1937 spojili všetky strany okrem ľudovej, rozhodlo zriadiť a postaviť obecnú školu.
Obecná škola sa fakticky v Brodskom aj zriadila a od 1.9. 1937 začala hneď účinkovať. V obecnej škole pôsobili dvaja miestni učitelia (Martin Čulen ako riaditeľ a Štefan Hnát) a traja cudzí (Frant. Pajenský, učiteľka Hoffmanová z Bfeclavi a Unzeitigová zo Záhorskej Bystrice). Vyučovalo sa v núdzových priestoroch. Prenajala sa jedna miestnosť bývalého hostinca (u Melechu), jedna učebňa sa zriadila po príslušnej stavebnej adaptácii v rodnom dome Marka Čulena, tretia trieda bola v ďalšom súkromnom dome. Za pekného počasia sa učilo aj vonku medzi stodolami, inak sa vyučovalo aj na dve smeny. Na sedenie slúžili svojpomocne zhotovené lavice, zbité z dosák. Aj ostatné zariadenie bolo núdzové.
Takéto provizórne umiestnenie školy, pravda, nevyhovovalo, a preto obec podnikla kroky, aby sa postavila nová budova školy. Dala vyhotoviť v Bratislave u architekta Martina Placku plány na stavbu obecnej školy a meštianky, ktorá mala stáť na pozemkoch za novým domom Marka Culena. Medzitým však prišlo z Okresného úradu v Skalici rozhodnutie, ktorým sa neschvaľuje zriadenie a stavba novej školy v Brodskom s odôvodnením, že obec nemá na stavbu potrebné finančné prostriedky. No obec podala v apríli 1938 odvolanie na Krajský úrad do Bratislavy, ktorý však rozhodnutie okresu potvrdil. Bolo to pre občanov stojacich za obecnú školu veľké sklamanie.
Vyhotovené plány na novú školu nemohla uhradiť obec, lebo nemala na to prostriedky, a preto ich museli potom splácať členovia obecného zastupiteľstva (bolo ich asi 28), ktorí hlasovali za zriadenie obecnej školy. Na vtedajšie pomery to bola suma nie malá (asi 20 tis. Kčs). Splátky sa posielali po častiach (obecná škola trvala len 2 roky). Potom prišla mobilizácia, pohnuté predvojnové a vojnové roky a napokon oslobodenie. Krátko po oslobodení našej vlasti 1. apríla 1948 sa v Brodskom začala stavať nová moderná budova štátnej deväťročnej školy. Stavbu ukončili v máji 1950, do užívania bola daná 21. 5. 1950, takže v septembri sa už mohlo začať vyučovanie. Škola niesla meno Marka Čulena. Pred budovou bola jeho busta od akademického sochára Jána Hučku. Vedľa školy si občania svojpomocne postavili modernú budovu kultúrneho domu, škôlku, zdravotné a obchodné stredisko, detské jasle a novú športovú halu. Takto vzniklo nové kultúrne centrum.
Súčasná skutočnosť ďaleko predstihla predstavy všetkých, ktorí v Brodskom bojovali za novú školu. (Revučanová, Učiteľské noviny, 198 , č. 43, 11.)